Obama sa do historie americkych prezidentov zapisal dvakrat. Nielen ze bol prvy afroamerican na tomto poste, ale bol prvy kto do tejto pozicie nastupil s podporou 68%. 200 dni od jeho nastupu mu niektori zacinaju davat sance na dalsie prvenstvo. Tentokrat moze byt prvym prezidentom od rozpadu ZSSR, ktory nevydrzi obe funkcne obdobia.
Hlavnym heslom predvolebnej kampane Obamu bolo: Yes, we can! (Ano, dokazeme to!) a bolo tak uspesne, ze ho vo svojej formulacii prebrali mnohi dalsi politici (z poslednych vitazna strana parlamentncyh volieb v Bulharsku). Na rozdiel od volicov, politicke hesla na ekonomiku zjavne nezaberaju.
Zacnime tym, ze napriek vseobecnemu presvedceniu, ktore panuje vo svete, ustrednou temou americkej politiky vzdy boli vnutrostatne otazky. Problem reformy zdravotnej starostlivosti uz zuzuje americku politicku scenu dlhe roky a chyby tohto systemu sa dedia z jednej administracie na druhu. Na rozdiel od nekultivovanej a "zastaralej Europy"(, ako sa vyjadril G. Bush), civilizovane a moderne USA spravili zo zdravotnictva velmi vyhodny obchod.
Napriek tomu, ze studie ukazuju, ze vacsina americanov su spokojni so sucastnou situaciu, Obama s nimi odmieta suhlasit. Otazka reformy zdravotnej starostlivosti bola horucou temou uz pred volbami a mnohi opatovnu snahu otvorit tuto pandorinu skrinku kritizovali uz vtedy. O to menej uspesnym sa zda byt rozhodnutie Bieleho domu, zaoberat sa touto otazkou prave teraz, ked problemy ekonomickej krizy a s nou suvisiace pochybenia administracie zaplnaju predne stranky novin a prudko znizuju Obamovu popularitu. Novy prezident vsak poukazuje na to, ze vyska americkych poistiek je uz aj bez toho jedna z najvyssich na svete a popri tom vyznamne zatazuje ako celostatny rozpocet, tak aj pokladnice jednotlivych statnych subjektov federacie. Aby sme nehovorili len v abstraktnych hodnotach uvedme, ze podla udajov CNN priemernu americku rodinu vyjde zdravotne poistenie rocne na vyse 12 000$ (cca 8,500 eur) a v pripade jednotlivca hovorime o ciastke priblizne 4500$. Tieto cisla su vsak z roku 2007, co treba vyznamne zdoraznit, kedze tato cena sa zvysila od roku 2001 o neuveritelnych 78%. A aby toho nebolo malo zdravotne poistovne USA uprednostnuju prirodzene zakaznikov ktori maju potencialne najmensiu sancu ochoriet. Clovek s pravidelnymi ochoreniami, pracujuci na stavbe, kde moze dojst lahko k urazom ma casto problem najst poistovnu, ktora by mu vystavila realne dostupnu zmluvu. Navyse -najcastejsie pri navsteve zubara- mnohi zistia, ze ich poistky maju velmi presne definovane co a v akych pripadoch hradia a rovnake postavenie zaujali poistovne aj na lieky, ktore su ochotne svojim platicom preplacat.
Jednym slovom prehladnost a jednoduchost v tomto systeme by ste hladali celkom zbytocne. Tieto fakty casto vzbudzuju dojem, ze Obama je vlastne narodnym hrdinom a jeho sluby, ze rodiny uz nebudu musiet pred navstevou zubara ist do banky za pozickou, by mu mali percenta pridavat. Zdoraznime, ze prelomovym bodom navrhu americkeho prezidenta je vytvorenie jednotnej vseobecnej zdravotnej poistovne dostupnej pre socialne slabo zabezpecene rodiny a zaroven system povinneho zdravotneho poistenia (v USA je cca 50 milionov nepoistenych) - (mimochodom nic vam to nepripomina?). Ti ktori si nebudu moct dovolit ani statne poistenie navyse dostanu statnu nenavratnu pozicku. V com je teda problem?
Zacnime tym, ze peniaze na statne dotacie Obama planuje dostat specialnym zdanenim rodin so ziskom nad 350 000$ rocne. Prirodzene tato skupina nechape preco by mali prave oni platit poistenie tym, ktori si ho nemozu dovolit. Dalsiu skupinu znepokojuje skutocnost, ze by zavedenie bezplatnych preventivnych prehliadok mohlo zaplnit chodby nemocnic tymi, ktori casto nemaju co robit - predovsetkym dochodcami, ktori radi travia cas v spolocnosti inych ludi (tuto skutocnost u nas netreba vysvetlovat). To by sa vsak odrazilo na mnozstve casu, ktory budu doktori moct venovat pacientom, ktori si poistenie platia sami a maju pritom skutocne zdravotne problemy. Napriek tomu, ze tato obava je skor politicky nafuknuta bublina, ekonomovia zakladajuc na faktoch poukazuju na iny aspekt tohto problemu. Ludia nespokojni so zdravotnou starostlivostou by mohli zacat uprednostnovat zdravotnu starostlivost okolitych krajin, cim by oslabili ekonomiku USA a sposobili rad dalsich problemov.
Dalej nasleduje mnozstvo mensich nezhod. Zatial co jedni zdoraznuju, ze zasah statu zvysi byrokraciu, Barack Obama, je presne opacneho nazoru. Navyse v spolocnosti posadnutej utajovanim sukromnych udajov panuje presvedcenie, ze vacsi zasah statu bude znamenat lahsiu dostupnost inych k sukromnym zdravotnym informaciam.
Najvacsi argument vsak ostava ako vzdy financny. Pretoze napriek tomu, ze o reforme zdravotneho opatrenia bolo povedane vela jedna otazka ostava otvorena. Co bude Obamov "socializmus" v zdravotnictve znamenat pre tych co sa rozhodnu ostat verni sukromnym poistovnam. A vzhladom na to, ze reforma este nema ziadnu hmotnu legislativnu podobu, ale zatial ide iba o rad politickych vyhlaseni, nik nevie jej protivnikom na tuto otazku odpovedat s absolutnou istotou. Da sa teda predpokladat, ze zjavne az tak socialne plany americkeho prezidenta nie su.
Prirodzene v tomto ako aj kazdom inom politickom boji su najsilnejsimi zbranami media. Napriek tomu, ze v USA su mnohe podelene medzi demokratov a republikanov, netreba zabudat kto na novej reforme strati najviac - a to su zdravotne poistovne. Zavedenie dostupnejsej vseobecnej poistovne, urcite vyznamne siahne na miliony ich zakaznikov a preto uz teraz vedu masivnu kampan voci Obamovi a podla jeho preferencii sa zda, ze uspesnu.
Barack Obama ma podla poslednych prieskumov, 200 dni od svojho nastupu, 48% popularitu. To je dokonca menej nez mal v tomto obdobi jeho predchodca George Bush mladsi. A napriek tomu, ze za 3 roky sa moze vela zmenit, nie len to ako sa mlady prezident popasuje s ekonomickou krizou, ale aj to aky vysledok bude mat tato reforma, bezpochyby ovplyvni ci bude cierny prezident obyvat Biely dom aj po volbach v roku 2012.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára