30 hodinovy marathon

Chirantan Patnaik, 26-rocny obyvatel indickeho mesta Mumbaj, sa rozhodol zapisat do Guinessovej knihy rekordov za vykon v dlzke hry Grand Theft Auto IV na Playstation 3. Svedkom jeho vykonu sa moze stat kazdy uzivatel internetu, ktory navstivi portal NeuralChaos.

Mumbajcan zacal hrat o pol siedmej rano podla europskeho casu a v tejto chvili uz stravil na gauci v svojej obyvacke viac ako 11 hodin. Pravidla umoznuju hracovi aby si raz za hodinu spravil 10 minutovu pretavku na navstevu toalety alebo jedalne.

Patnaik je presvedceny, ze stanoveny ciel zvladne bez problemov. Podla jeho slov s kratkymi prestavkami bezne stravi s joystickom svojej hracej konzoly aj 24 hodin v rade. Najvacsou inspiraciou vydrzat prenho bude fakt, ze hru, ktoru uz kupilo viac ako 13 milionov ludi, este predtym sam nikdy nevyskusal.

Pokus indickeho gamera ziskal ozvu aj v kruhoch spolocnosti Rockstar games, ktora hru vyrobila. Programatori  na vlastnej stranke zartom poznamenali, ze 30 hodin je cas, ktory bezne stravia zamestnanci spolocnosti testujuci hru. Zatial co vyrobca Patnaikovi uprimne poprial stastie, ini hraci, poznamenali, ze pre nich by tato skuska rovnako nepredstavovala ziaden problem.

Neide o prvy pokus pokorit virtualne mesto Liberty City. Prvy s touto myslienkou prisiel american Jim Patton, ktory stvrtu cast sagy unoscu aut, dokazal hrat az 28 hodin. Hra GTA IV sa dostala do predaja v decembri minuleho roku a hned sa zapisala do knihy Guinessovych rekordov. V priebehu prvych 24 hodin sa tato hra predala v mnozstve az 3,6 miliona kusov.

Vacsina Britov su hudobni rasisti

Vyskum vedcov univerzity Cambridge vo Velkej Britanii ukazal, ze vacsina britov si zvykne urobit dojem o cloveku na zaklade hudby, ktoru pocuva. Pri praci sa pokusali zistit co spaja ludi, ktori uprednostnuju rovnake hudobne zanre.

Ludia, ktori sa ankety zucastnili sa mali vyjadrit o fyzickych a charakterovych vlastnostiach, ktore su typicke pre fanusikov rocku, pop hudby, jazzu, hip-hopu, klasickej a elektronickej hudby. Najskor ludi poziadali aby sa vyjadrili k crtam charakteru posluchacov z hladiska extraverzie, priatelstva, svedomitosti, nervozity a otvorenosti. Nasledne ocenili intelekt, pritazlivost, postavu a vztah fanusikov jednotlivych stylov hudby k pravemu priatelstvu, kludnemu sposobu zivota a statnej bezpecnosti na stupnici od 1 do 7. Opytani mali tiez sancu odhadnut rasu a socialne zaradenie skumanych skupin ludi.

Z odpovedi opytanych nasledne vedci vytvorili suhrn vlastnosti ktore su pre kazdu skupinu fanusikov charakteristicky. Zaujmavostou je, ze k spolocnemu zaveru ludia dosli az v 77% odpovedi. Najpevnejsie stereotypy sa pritom viazu s ludmi, ktori pocuvaju rock, hip-hop a klasiku.

Priaznivci jazzu sa tesia povesti priatelskych a vyrovnanych ludi so slabsim citom k zodpovednosti. Naopak priaznivci hudby ulice sa vacsinou preukazuju v zlom svetle. Vacsina si hip hoperov predstavuje ako nepriatelskych energickych cernochov s atletickou postavou, ktori pochadzaju z najnizsich socialnych vrstiev. Naopak v pripade, ze si radi pustite klasicke kompozicie Beethovena alebo Vivaldiho v podvedomi vas briti zaradia do skupiny socialne zabezpecenej vrstvy belochov.

Sociolog, ktory bol clenom skupiny vedcov sa domnieva, ze takato stereopizacia moze byt neopravnena a zaner oblubenych skladieb nemusi vypovedat o skutocnom charaktere posluchacov. Zaverecna sprava vsak tvrdi, ze vyber hudobnych zanrov nie je celkom nahody. Dokazom toho ma byt fakt, ze ludia pri predstavovani sa, casto uvadzaju aj styl hudby ktory uprednostnuju.