Vyskum vedcov univerzity Cambridge vo Velkej Britanii ukazal, ze vacsina britov si zvykne urobit dojem o cloveku na zaklade hudby, ktoru pocuva. Pri praci sa pokusali zistit co spaja ludi, ktori uprednostnuju rovnake hudobne zanre.
Ludia, ktori sa ankety zucastnili sa mali vyjadrit o fyzickych a charakterovych vlastnostiach, ktore su typicke pre fanusikov rocku, pop hudby, jazzu, hip-hopu, klasickej a elektronickej hudby. Najskor ludi poziadali aby sa vyjadrili k crtam charakteru posluchacov z hladiska extraverzie, priatelstva, svedomitosti, nervozity a otvorenosti. Nasledne ocenili intelekt, pritazlivost, postavu a vztah fanusikov jednotlivych stylov hudby k pravemu priatelstvu, kludnemu sposobu zivota a statnej bezpecnosti na stupnici od 1 do 7. Opytani mali tiez sancu odhadnut rasu a socialne zaradenie skumanych skupin ludi.
Z odpovedi opytanych nasledne vedci vytvorili suhrn vlastnosti ktore su pre kazdu skupinu fanusikov charakteristicky. Zaujmavostou je, ze k spolocnemu zaveru ludia dosli az v 77% odpovedi. Najpevnejsie stereotypy sa pritom viazu s ludmi, ktori pocuvaju rock, hip-hop a klasiku.
Priaznivci jazzu sa tesia povesti priatelskych a vyrovnanych ludi so slabsim citom k zodpovednosti. Naopak priaznivci hudby ulice sa vacsinou preukazuju v zlom svetle. Vacsina si hip hoperov predstavuje ako nepriatelskych energickych cernochov s atletickou postavou, ktori pochadzaju z najnizsich socialnych vrstiev. Naopak v pripade, ze si radi pustite klasicke kompozicie Beethovena alebo Vivaldiho v podvedomi vas briti zaradia do skupiny socialne zabezpecenej vrstvy belochov.
Sociolog, ktory bol clenom skupiny vedcov sa domnieva, ze takato stereopizacia moze byt neopravnena a zaner oblubenych skladieb nemusi vypovedat o skutocnom charaktere posluchacov. Zaverecna sprava vsak tvrdi, ze vyber hudobnych zanrov nie je celkom nahody. Dokazom toho ma byt fakt, ze ludia pri predstavovani sa, casto uvadzaju aj styl hudby ktory uprednostnuju.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára