Thajska opica je hlavnym podozrivym z vrazdy svojho majitela. 48-rocny Leilit Janchoom skonal na uder kokosom, ktory mu padol na hlavu. K zaveru o planovanej vrazde policajtov priviedlo vysetrovanie, ktore ukazalo, ze majitel vyuzival opicu na zber kokosovych orechov, ktorych predajom zarabal. Robil to aj vtedy, ked bola opica vycerpana, alebo nemala naladu, pricom ju k tomu nutil fyzickym nasilim. K tejto teorii tiez prispel najnovsi vyskum spravania primatov. Vedci, ktori v priebehu desiatich rokov sledovali simpanza Santina v svedskej ZOO prisli k zaveru, ze opica, ktora hadze kamene po navstevnikoch, svoje konanie dosledne planuje vopred. Den Santina zacinal niekolko hodin pred otvorenim ZOO, ked opica zacinala zbierat kamennu municiu, ktoru ukladala len na takych miestach, odkial vedela navstevnikov najlepsie trafit.
Gary Bates z Britskeho grofstva Gloucestershire ponukol na predaj svoju manzelku. Inzerat s textom: "Otravna manzelka. Ziadne dane, bez STK. Velmi velka spotreba -- ciastocne zhrdzavena", vysiel v Trade-It, ktore sa zameriava predovsetkym na kupu/predaj vozidiel a domaceho zariadenia. Podnetom na taketo konanie posluzilo jej neustale popichovanie manzela za nic nerobenie. Podla slov 38-rocneho Batesa, mu za taketo konanie, zena ktora mu povedala svoje ano iba pred rokom, vynadala, aj ked pochopila, ze islo iba o vtip. Dodajme ze zaujem o 40-rocnu zenu prejavilo pocas niekolkych dni az 10 ludi.
Nemecke GEZ vyzaduje platbu koncesionarskych poplatkov od Adama Riesa, ktory zomrel v roku 1559. Ucet bol zaslany na adresu rodinneho domu, ktory nemecky matematik kupil este v roku 1525. List veducej fanklubu zosnuleho, ktory vysvetloval, ze Ries nemohol vlastnit televiziu ani rozhlasovy prijimac, priniesol iba opatovne zaslanie uctu. V pripade GEZ neide ani zdaleka o prvu chybu. V minulom roku sa pokusala vymahat 17 euro od skoly pomenovanej po Friedrichovi Schillerovi. Viac ako 200 rokov mrtvemu autorovi 'Lasky a Ukladov' hrozila GEZ sudnou zalobou v pripade ze ciastku v cas nezaplati. V decembri media tiez priniesli pribeh kocura Winniho a psa Sama, ktori sa rovnako dostali na ciernu listinu neplaticov spolocnosti.
Cinska sliepka sa rozhodla adoptovat si stenata. Svedkom sa stal jej majitel Cao Fengying z Jiashan, ktory rovnako ako sliepka poznal sucku, ktora dve stenata porodila, asi dva roky. Ich matka skonala 10 dni po porode na otravu a prave vo chvili, ked si Cao myslel, ze umru, objavil ich v klietke zohrievanych sliepkou. Okrem zohrievania sa nahradna matka teraz stara o to aby sa ako prvi najedli a brani pred inymi obyvatelmi kurina, ktori sa pokusaju dostat k jedlu skor. Podla slov Cao, je to neklamny dokaz verneho priatelstva sliepky a mrtvej matky mladat, s ktorou sa tak rady hravali.
Philip Carter z Britskeho Loughboroughu dostal 18-rocny zakaz vlastnit domace zvierata za to ze pokusal svojho psa. Pes stratil vela krvi a utrpel vazne zranenia po tom co pokusal svojho majitela a ten sa mu rozhodol vratit rovnakou kartou. Najskor zviera brutalne zmlatil a nasledne ho pokusal. Sudca Jonathan Taaffe rozhodol, ze taketo konanie nespada do kategorie sebaobrany, no nariadil prepustenie Cartera po zaplateni kaucie 500 libier, kedze obzalovany svoju vinu priznal. V pripade, ze 29-rocny vinnik sudny zakaz porusi, hrozi mu sankcia v podobe dvanastich tyzdnov vo vazeni.
Svajciarske ZOO poprelo dohady o tom, ze zabije novorodenca hrocha, aby nim nakrmili tigre. Podobna informacia sa objavili v mediach, vratane The Wall Street Journal, este v novembri minuleho roku, ked sa ukazalo, ze Baselska ZOO nema miesto pre mlada hrocha, Faraziho. Podla slov hovorkyne zariadenia Tanje Dietrichovej vedenie vycka nez mlada trochu dospeje a zaobide sa bez mlieka matky, na co by malo byt presunute na ine miesto, ktore vsak v sucastnosti iba hladaju. Dietriechova tiez potvrdila informaciu o zabijani zvierat z dovodu nedostatku miesta, no zaroven podciarkla, ze k radikalnemu rieseniu dochadza velmi zriedkavo.
Americke deti sa budu ucit iba 4 dni v tyzdni. Predlzit vikendy ziakom sa uz rozhodlo uz niekolko oblasti v 17-statoch USA v snahe zmensit straty v obdobi ekonomickej krizy. Skratenie pracovneho tyzdna by sa nemalo odrazit na znalostiach ziakov, kedze by sa malo vyucovanie predlzit. Podobne opatrenie by vsak pomohlo skole usetrit na autobusoch, dopravujucich studentov do skoly a na strave pre nich. Navrhom rozsirit toto opatrenie na cely stat sa budu zaoberat zakonodarne organy Floridy, Georgie, Indiany, Mainu, Missouri a Washingtonu. Ako uvadza Associated Press, taketo opatrenie nie su novinkou. Prvy raz k podobnemu systemu setrenia sa uchylilo New-Mexico este v 70. rokoch, pocas ropnej krizy.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára